Čo mi dnes azda najviac prekáža, je pateticky vypätý spev gitaristu Pavla Váněho. Asi som priveľmi pokazený cynickými postmodernistami Radkom Pastrňákom, Davidom Kollerom či Robertom Kodymom alebo nenápadnými civilistami Pavlom Hammelom, Michalom Prokopom a Vladimírom Mišíkom, ale Váněho priam folkloristická spevnosť (tož moravské ogařisko!) mi nesedí. To už sa mi ako spevák viac páči Zdeněk Kluka a vôbec najviac Pavel Pelc, ktorý dostal šancu len v jednej pesničke, ale, joj, ako sa jej len zhostil!!! A komu česť, tomu česť, nikdy predtým som si neuvedomil, aký je Kluka fantastický až priam geniálny bubeník! Steve Vai bol fascinujúci, keď hral s Frankom Zappom, monumentálny, keď sprevádzal Davida Lee Rotha, neuveriteľný na svojej prvej sólovej platni (Passion & Warfare), znesiteľný na Sex & Religion, neznesiteľný na " trojke " (Aliens Sex Secrets) a absolútne neakceptovateľný na tomto albume. Toto je kolekcia štúdiových paberkov z rôznych období jeho kariéry. http://www.inzine.sk/article.asp?art=1784; P

Poručík sa opije o polovicu skôr ako starí frontoví vojaci, ale má tú výhodu, že o polovicu skôr vytriezvie. Ale toto, čo sa mu stalo, predsa je len ostuda. Niekto si zakričí na poručíka : Ticho, starý! A on zavrie zobák ako nejaký ucháň, to nie je celkom správne. Krucifix! Toho chlapa by bolo treba poznať a zajtra ho dať trocha do laty. Poručík si nepotrpí na úctu, to veľmi nie, ale komu česť, tomu česť, jedna zlatá hviezdička, to nie je hovno na výložke, to je dôstojnícka šarža, zlatá hviezdička si zaslúži česť, úctu, zlato vždy bolo i bude v úcte, čo si myslí nejaký gadžo, lepák zapráskaný, ucho zelené! Pred kým má byť ticho on, poručík...? To teda nie, banda všivavá, aj keď ma voláte starým! Práve preto, že ma voláte starým, nenechám si to! Ťažký, Ladislav: Amenmária. Bratislava: Smena 1964.

[...]Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Text dokladu zvýraznené príslovie text dokladu uviesť prameň

Ubezpečujem ho, že som si vzal k srdcu jeho poučenie o malých honorároch v LT a kvitujem, že on má „výdatnejšie zdroje príjmov“ . Osobne spisovateľa P. Janíka nepoznám, často ho však, dokonca niekedy so záujmom čítavam; všimol som si tiež, ako vzorne dbá o reklamu svojej osobnosti, i to, že pod svoju poznámku sa smelo podpísal - Pavol Janík, stachanovec. Nuž,komu česť - tomu česť, pastierovi trúba! Ubezpečujem spisovateľa Janíka, že ho budem čítať aj naďalej, nie síce horlivo, ale v prípade prínosu jeho literárnych a publicistických prác - určite. Milan Májer, Bratislava Morálka politikárov pod psa Myslím, že M. Beňo trafil klinec po hlave, keď v LT 27/98 označil politikárov, ktorí v komunistickom režime boli agentmi ŠtB - za najbezočivejších. Akúže majú títo, prepytujem, páni morálku, keď vo svojich sebeckých záujmoch zneužívajú nevedomosť, zábudlivosť alebo aj kresťanské odpúšťanie voličov?! Literárny týždenník 1998/31 str. 16

Prednášal o nových metódach projektovania a riadenia práce. Pri debate sa podávalo občerstvenie : párok s horčicou, rožok a čierna káva. Občerstvenie sa objednalo v Maďarskej reštaurácii, ktorá je síce na Hviezdoslavovom námestí, ale s palácom ZSA má takmer spoločnú parcelu, pričom Zväz slovenských architektov je prístupný z Nálepkovej ulice. Keďže Maďarská reštaurácia je reprezentačné zariadenie, občerstvenie sa podávalo na úrovni, príbory boli strieborné a signované, aby bola zároveň zdôraznená vážnosť Zväzu slovenských architektov a noblesa — komu česť, tomu česť. Použité taniere, hrnčeky a príbory sa poukladali do košov a odniesli do reštaurácie. Po chvíli sa vrátil čašník so zvesťou, že chýbajú tri kávové lyžičky. Tie strieborné a signované. Súdruh Lichner poprosil spoza predsedníckeho stola, aby sa každý láskavo pozrel, či na zemi neleží lyžička, teda tri. Nikde sa lyžička nenašla, pretože každá bola strieborná a signovaná. Na zhromaždení nebol nik iný, len slovenskí architekti. Bolo hrobové ticho. Lyžičky sa nenašli. Piffl, Alfred: Zápas o Bratislavský hrad. Bratislava: Vydavateľstvo PT 2007.

„Takže ten , kto sa protiví vrchnosti, stavia sa proti božiemu zriadeniu; a ktorí sa stavajú oproti, sami si vezmú odsudok. Lebo vladári nie sú postrachom dobrému skutku, ale zlému. A chceš sa nebáť vrchnosti? Rob to, čo je dobré, a budeš mať pochvalu od nej.“ (XIII, 2 — 3.) Autor epištoly zdôrazňuje: „A tak dajte každému, čo ste komu dlžní: komu daň, tomu daň; komu clo, tomu clo; komu bázeň, tomu bázeň; komu česť, tomu česť“ (XIII, 7). Kresťanské sociálne učenie v 2. storočí sa teda obmedzovalo na uznávanie mystickej rovnosti bohatých a chudobných, slobodných i otrokov, na uznávanie rovnosti národov a odsudzovanie kmeňovej ohraničenosti, najmä židovskej. Myšlienku zániku Rímskej ríše a koniec sveta, ktorá mala také významné miesto v učení kresťanov 1. storočia, vystriedala teraz oslava „mocných vrchností“ a výzva „dávať cisárovi cisárovo“. Sociálny program raného kresťanstva je obsiahnutý v jeho bohosloví. Každan, Alexander Petrovič: Náboženstvo a ateizmus v staroveku. Bratislava: Osveta 1961.

A ešte predtým ho úcta a láska k savojskej dynastii neodradili pozdvihnúť hlas, aby kráľa odviedol od zlých krokov. Nemalo to, žiaľ, účinok, ale Victor Emanuel II. neskoršie ocenil jeho kňazskú odvahu, keď janovskému arcibiskupovi, svojmu bývalému dvornému vychovávateľovi, povedal, že Don Bosco bol skutočne svätý kňaz. Tak sa Don Bosco pridŕžal apoštolovho príkazu: „Reddite omnibus debita … cui honorem, honorem. Dávajte každému, čo mu patrí …komu česť, tomu česť “ (Rim 13, 7), a preto nijaké neúctivé slovo. A aj od svojich žiadal úctu k vrchnosti. No akokoľvek to boli časy kritické, vždy držal vysoko svoju kňazskú česť. Ak bol Don Bosco kňazom, keď šlo o všetkých, bol ním aj vtedy, keď šlo o predstavených a spolubratov v kňazstve. Bol kňazom, keď šlo o pápeža. Jeho správanie k zástupcovi Ježiša Krista nemohlo byť priamočiarejšie. Svoj program si načrtol týmito slovami : „ Všetko s pápežom, všetko pre pápeža ... Ceria, Eugenio: Don Bosco s Bohom. Bratislava: Don Bosco 1997.